reklama

Anjeli sú hmotní

Blížil sa jesenný víkend, predpoveď počasia sľubovala jasno a my sme sa už tešili na ďalšie krásne zážitky z Tatier. S bratom som liezol prvú sezónu, a tak sme sa ešte stále neodvážili na ozajstné tatranské klasiky. Ale také cesty za tri alebo aj miestami za štyri sme už poznali dobre. Tento víkend to mala byť naša prvá čistá štvorka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Ráno pred štvrtou zazvonil budík, dobalili sme niečo ľahké jesť a o pol piatej sme už sedeli v električke. Neprešli ani tri hodiny, sedeli sme pod stenou, obdivovali krásnu studenú skalu a kontrolovali sme cestu so sprievodcom. Rozdelili sme si matroš a vydali sa trošku si zaliezť. Peťo ťahal prvú dĺžku, v pohode. Druhá dĺžka bola moja. Na prstoch sa už odzrkadlilo tých osem stupňov, ktoré ukazoval teplomer, ale zatiaľ sa to ešte dalo. Tretiu dĺžku Peťo, štvrtú ja. Potom prišiel krásny široký štand na vyhriatom slnečnom mieste. Dali sme prestávku. Na vrchol to už bolo iba sto, možno stopäťdesiat metrov. Dohodli sme sa že to spravíme na dve dĺžky, najviac na tri. Peťo začal ťahať lano. Náročnosť terénu sa zvyšovala, čo potvrdzoval aj čas, za ktorý Peťo spravil tridsať metrov – štyridsať päť minút. Po necelej hodinke bol na konci s lanom, založil štand, zaistil. Začal som liezť. Každým krokom, každým metrom vyššie a vyššie som sa čudoval, ako to on zvládol na prvom konci. Chyty boli v pohode, ale nohy som naozaj nemal kde dávať. Najťažšie miesto sa zdalo byť asi tak dvadsať metrov pod Peťom. Mierny previs. Už som bol skoro v ňom. Obhliadol som si chyty. Bol tam jeden slušný, ale nedal sa dočiahnuť. Musel som riskovať mierny skok, asi tak dvadsať centimetrov. Skočil som. Chyba. Nohy som dostal so polohy, že som na nich vôbec nestál, jedna ruka vo vzduchu, druhá asi tridsať centimetrov nad hlavou v biednom chyte. Musel sa uvoľniť, lebo zrazu som zacítil stav beztiaže a z hlavy mi tieklo more krvi. Necítil som však bolesť, iba nenormálnu voľnosť. Lano zmizlo, Peťa nebolo vidieť. Stál som tam tak pri skale, nie nedržal som sa, len som tak stál vo vzduchu. Zrazu som ho zazrel. Anjel. Ale nemal krídla, nebol to ten anjel, akého som ešte ako dieťa spoznal z rozprávok a detských knižiek. Nie, nemal krídla, ani nič okolo hlavy, ani svätožiaru. Nebol to dokonca ani človek. Len čosi hmotné.Zrazu sa z tej hmoty ozval hlas. Bol úplne krásny. Ako keby niekto spieval. Tak bez hudby a úplne čisto. Najprv som nevedel rozoznať tie zvuky, ale neskôr som započul niečo úplne jasné. - Vydrž! Kašli na to, treba ísť ďalej! Vydrž, už iba chvíľu! Kurva, ty to musíš vydržať! Show must go on! Prebral som sa v nemocnici. Peťovi aj rodičom som porozprával, čo sa stalo. A potom Peťo všetko povedal mne. Uvoľnilo sa so mnou kúsok skaly a ja som zletel asi tak štyri metre a buchol sa hlavou o stenu. Upadol som do bezvedomia. Peťo ma cez polovičný lodný uzol na HMS-ke asi hodinu držal, kým neprišla horská služba. A celý čas ku mne rozprával. Vraj si bol istý, že ho počujem.

Miroslav Repko

Miroslav Repko

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

astronaut (pp-ke) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéPP undergroundv KE(li/y)politike netykám

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu