reklama

you don`t know what you got (until you lose it)

Z domu som zdrhla v šestnástich. Nemala som jediný dôvod zostať. Prvá láska v ťahu, s chlapcom som sa rozišla bez slov a v zlom. Otec bol cestujúci námorník, nikdy nebol doma a mamka, mamka ma jednoducho nechápala. Mohla som hovoriť hocičo, vždy sa smiala ako šľahnutá. Nič som neplánovala. Ráno som vstala a jednoducho som odišla. Všetko čo som si zobrala bola jedna mikina.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Cesta bola v pohode. Stop bol úžasný. Vždy sa stopuje dobre, ak neviete kam idete. Prvé auto som stopla až do Blavy. Tak štyridsaťročný starý mládenec mi rozprával ako sa tiež túlal v osemnástich. Hovoril asi dve hodiny. Že precestoval celú Európu, Indiu, Čínu a Južnú Ameriku. Od Popradu až do Bratislavy mal pusteného Simona & Garfunkla. Spieval s nimi. – Half of the time we`re gone but we don`t know where, we don`t know where.... V Bratislave som sa iba najedla a šla som ďalej. Polovicu Česka som precestovala v autobuse s jednou babou, čo milovala Stones. Stále mi hovorila, že to boli proroci, a že nemôžeme mať stále, čo chceme, to jednoducho nejde. Ale keď sa aspoň trochu posnažíme, zistíme že vždy máme to, čo potrebujeme. V Prahe sme sa prechádzali po námestí. Zbalil ju jeden chalan a už som ju nevidela. Na hraniciach som stretla mladého gitaristu, ktorý stále hovoril, že je škoda, že Bob Dylan nie je žena. Lebo je do neho zaľúbený. Vedel krásne spievať. Gitaru mal vždy naladenú. Nemal domov, ani kúsok zeme, a stále len spieval... - ... when you got nothing you got nothing to lose.... Rozlúčil sa so mnou slovami, že najľahšie na tejto planéte je dostať sa do neba. Ibaže to musíme stihnúť, kým nezatvoria dvere.Ani neviem ako a usadila som sa niekde v Nemecku. Začala som študovať, našla som si kamarátov. Dodnes však nevedia vysloviť moje priezvisko. A hlavne som zabudla na celý svoj predchádzajúci život. Prešli asi dva roky, aj keď mne sa to zdalo ako dvadsať. Raz na jeseň som sa išla prejsť. Všetky veci som mala v práčovni, tak som otvorila tú najstaršiu skriňu a z nej vypadla moja stará zabudnutá mikina. Nevenovala som jej veľkú pozornosť. Obliekla som sa a šla von. Bolo už dosť chladno, tak som si ruky schovala do vrecka. Ako som sa tak hrala s prstami, na niečo som natrafila. Malý pokrčený papierik. Sadla som si na lavičku a začala čítať. Najprv to išlo ťažko, lebo po slovensky som už dávno zabudla čítať aj rozprávať. Neskôr som zistila, že je to v angličtine: even after all these years i miss you when you are not here.... Zasekla som sa, po chrbte mi prebehli zimomriavky. Veď to je... to je... Predsa môj Blázon. Áno, raz mi to dal, pamätám sa na to. Sedeli sme na stanici a on mi dal tento papierik. Moja prvá jediná láska, jediná ozajstná. Rýchlo som išla domov. Neviem čo, ale niečo sa vo mne pohlo. Čo ak na mňa ešte stále čaká? Čo ak sme sa predsa len ešte mali porozprávať? Prešiel asi týždeň a ja som na to stále musela myslieť. Rozhodla som sa. Vrátim sa. Chcem ho vidieť. Čo ak? Čo ak som práve ja jeho princeznou na bielej kobyle? Čo ak?Na druhý deň som sadla na autobus až do Bratislavy a potom hneď do Popradu. Zazvonila som u neho doma. Otvoril mi jeho brat.- Čauko! – povedal, bez prekvapenia, trošku smutný.- Čau! Kde je Blázon?- Nie je tu.- A kde šiel? Kedy sa vráti? Nevieš?- Už sa nevráti?- Ako to?- Zabil sa. Pred mesiacom. V Tatrách. Teraz je v nebi. Včera mi písal, aby som si pohol, že už zatvárajú dvere. Stratila som, nevedela som kde som, obrátila som sa a pomaly som kráčala dolu schodmi. Cestou z jeho bytu spieval Lennon z rádia: You don`t know what you got until you lose it, baby, baby, baby, give me one more chance.

Miroslav Repko

Miroslav Repko

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

astronaut (pp-ke) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéPP undergroundv KE(li/y)politike netykám

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu